Alžbeta Bátoriová

21. srpna 2009 v 21:58 | simoo
O Alžbete Bátoriovej.Mám to zo stránky www.Wikipedia.sk

Alžbeta Bátoriová (- Nádašdy) (v maďarčine Báthory Erzsébet) (* asi 7. august 1560, Nyírbátor - † 21. august 1614, Čachtice), prezývaná Čachtická pani, bola uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách.

Bátoriovci vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku, najmä však v Sedmohradsku. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy: ečedskú a šomlyóovsku.

Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu Bátori (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti. Sprievodným príznakom degenerácie rodu boli práve spomínané povahové vlastnosti, rod aj onedlho vymrel. Somlyóovská línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Bátori, Alžbetin brat.

Manžel František Nádašdy bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vaš, Fogaraš a Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti Turkom, medzi nimi bol známy ako "čierny beg". 3. januára, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Thurzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.

Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo Vranove 8. mája 1575. Manželia boli rôzneho vierovyznania. František si ponechal evanjelické a Alžbeta bola protestantka. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku 1604 sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho. 13. júna 1604 boli zasnúbení v Kerestúre, na hostine bol prítomný aj palatín Juraj Thurzo, ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Thurzova matka Katarína Zrínska bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom. Strýko Alžbety Bátoriovej Štefan Bátori (pochádzal zo somlyóovskej línie, bol bratom jej matky) bol poľským kráľom.

K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok, ktoré pomohli vzniknúť početným upírskym mýtom (či konkrétnejšie sexuálne-sadisticko-upírskym). Týranie a vraždenie dievčat údajne vykonávala nepretržite v rokoch 1585 - 1610. Obyvatelia ju tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom.

Narodenie asi 7. august 1560
Nyírbátor
Úmrtie 21. august 1614
Čachtice


Mučenie

Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce (vyslanci palatína Turzu ju pristihli pri mučení tesne po Vianociach) a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne - na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Raz ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore[chýba citácia].

Sťažnosti na Alžbetu Bátoriovú sa množili a hovorilo sa o nich po celej krajine. Prichádzali dokonca aj z Viedne, kde mala kaštieľ. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. 29. decembra 1610 ju palatín Juraj Thurzo údajne pristihol priamo pri čine, keď neohlásene prišiel do Čachtíc. Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku 1610 bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby. Jej pôvod zabránil jej poprave, tej však neunikli jej (údajní) pomocníci.

Súd

Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Zanedlho potom, ako ju palatín Juraj Turzo 29. decembra 1610 prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal 2. januára 1611 súd v bytčianskom kaštieli nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Alžbete Bátoriová sama pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Svedkov popravili ihneď po výsluchu bez možnosti ďalšieho vypočúvania. Bátoriová, či už bola vinná alebo nie, bola uväznená protiprávne a proti všetkým vtedajším uhorským zákonom. Ak by aj svojich poddaných týrala a to až tak, že by im spôsobila smrť, nemala by za to byť súdená, pretože na to mala ako šľachtičná plné právo. A okrem toho jej poddaní boli vlastne jej majetkom a svoj majetok ľudia predsa zámerne neničia. Vyšetrovanie bolo vedené cielene - svedkov sa pýtali na počet umretí dievčat a mladých žien na Bátoriovej majetkoch, no nepýtali sa na úmrtia mužov či starých žien, teda 650 dievčat mohlo za 25 rokov jej údajného mučenia zomrieť v dôsledku chorôb či vojen, čo bolo v tom čase bežné. Dnes je už dokázané, že v krvi sa kúpať pre jej rýchlu zrážanlivosť nedá, a aj keby, na naplnenie jednej vane by musela byť použitá krv minimálne tridsiatich ľudí. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614. Pochovaná je v Čachticiach [1].

Jej pomocníkmi boli Ján Ujvári (Ficko), Helena Jóová a Katarína Benecká. 7. januára 1611 v Bytči bol vynesený rozsudok. V ten istý deň bola Helena Jóová zaživa upálená, Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarínu Beneckú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Liečiteľka Majorová z Myjavy, ktorá pomáhala Bátoriovej pri rôznych chorobách bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611. Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.

Bátoriovej údajné skutky sa len postupne dostávali k vtedajším vrchnostiam.
Protestantský kazateľ Š. Maďari zo Šárváru ako prvý napísal list priamo kráľovi.
Evanjelický kazateľ Ján Abrahamides Ponický, ktorý Bátoriovú priamo na súde obvinil z kanibalizmu (žiadny dôkaz však nepredložil) taktiež napísal o Bátoriovej a jej skutkoch do Bytče svojmu nadriadenému Eliášovi Lánymu, turčianskemu seniorovi, osobnému radcovi palatína Turzu, ktorý ho o tom ihneď informoval.
Eliáš Lány bol od r. 1595 ako evanjelik v písomnom spore s kalvínom Tomášom Fabriciom.
Pri súde svedčilo veľké množstvo osôb.
Nesvedčili však priamo mučené osoby, ktoré boli objavené zviazané v kaštieli v Čachticiach.
Taktiež neboli prizvané svedčiť osoby, ktoré mučenie prežili alebo mučeniu unikli.

Uväznenie Alžbety Bátoriovej nebolo v tom čase veľkou kauzou, vďaka jej vplyvným príbuzným sa kauza utajovala. Legendy o nej sa začali šíriť až po jej smrti a preto nie sú hodnoverné.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbi se vám článek?

Ano 63.9% (39)
Ne 36.1% (22)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama